Tak som si povedala, že pôjdem po nepoprebádaných kútoch
Slovenska. A tak sa aj stalo. Tentokrát som zavítala priamo pri rieku
Hron, ku zrúcanine, ktorá leží v katastrálnom území mesta Žarnovica priamo
do dedinky Revištské Podzámčie. A poviem Vám, tu som naozaj nikdy nebola.
Pre nás je tu cesta pohodičková, príjemných 40 minutiek a po zídení z cesty R1 sme pri našom cieli. Resp. priamo pod ním. Táto dedinka je ozaj malička. Hneď v úvode Vás privítajú kempujúci ľudia, stany pod stromami a skupinky čo raftujú po rieke. Nasleduje reštaurácia pod hradom, ktorá má krásny výhľad na celú zrúcaninu. A potom už len úzka cesta smerom hore. A keď píšem, že úzka cesta, tak tým myslím naozaj úzku cestu. Dve auta tu majú čo robiť, aby sa vyhli, miestami je to celkom adrenalín keďže vedľa cesty je les alebo dvory domov s vysokými múrmi. Neviem si to predstaviť v zime, to len musí byť masaker.
No poďme späť k hradu. Keď vyjdete ulicou až celkom na koniec dostanete sa na menšie parkovisko. Kde už potom vedie len cesta lesom. Jej záver je lemovaní informačnými tabuľami o majiteľoch hradu a o tom ako hrad vyzeral v danom období. Posledný dosť strmy kopček a sme v cieli, priamo pri vstupnej bráne do hradu.
Ak podídete
trošku vyššie, nazvime to „námestie“ naskytne sa Vám nádherný pohľad na celú
zrúcaninu a následne na celé okolie. Keďže sme na zrúcanine, ktorú stále
reštaurujú je to zároveň aj jedno veľké stavenisko. Tak lešenie, palety,
mechanizmy sú tu bežnou súčasťou. Pravdaže nie dnes počas akcie. No miestami sa
inak ako lešením po zrúcanine nedalo prejsť.
Samotná zrúcanina sa nachádza na zraze pri rieke Hron v obci Revište Podzamčie, ktoré patrí mestu Žarnovica. Toto som napr. do teraz vôbec nevedela. Hrad pravdepodobne začali stavať niekedy v polovici 13 storočia. Za jeho kamoša by sme mohli považovať Šašovský hrad, ktorý je neďalekej blízkosti.
Hrad menil niekoľko majiteľ a v priebehu storočí
sa aj on sám vyvíjal a menil svoju podobu. V súčasnosti je to
zrúcanina, ktorú miestni nadšenci za podpory štátu dávajú pomaly dokopy
a snažia sa jej dať príslušnú formu. Urobili tu už evidentne kus dobrej
roboty, no mnoho ešte majú pred sebou.
Všade po zrúcanine boli informačné tabule, ktoré Vás informovali, kde sa nachádzate a čo tu bolo pred niekoľkými storočiami. Čo
je podľa mňa skvelé. V budúcnosti by tu mali pribudnúť nejaké predmety,
artefakty a repliky reálnych objektom a chceli by v zrúcanine
defacto spraviť múzeum.
Celá akcia bola príjemná, my sme si sadli na deku a pri
výhľade sme si vychutnali slniečko, teplo, modrú oblohu hotovú pohodičku
spríjemnenú kultúrnym programom. Stánky s občerstvením boli v tieni
čo bolo pri tých vysokých teplotách super. A neodolala som tej bombe
zvanej langoš. Chápete to, som tak dlho nemala. A dokonca tu mali pojazdnú
kaviareň, takže majú bod navyše. No a celá zrúcanina pôsobí ako jedná veľká vyhliadka na všetky smery.
Keď sa zamyslím, tak na takejto či podobnej zrúcanine som nebola.
A musím zhodnotiť, že vôbec nebola zlá sobota, akcia a nápad.
A ako ste na tom Vy? Boli ste tu už? Chystáte sa? Navštevujete zrúcaniny?
by ViErKa
0 Comments:
Zverejnenie komentára