Temešská skala

Čím ďalej tým viac chcem objavovať to, čo máme doma, čo mám blízko reps. vo vlastnej krajine. Neviem, možno je to tým, že som to doteraz prehliadala a zamerala som sa na to až vtedy, keď som vytvorila tento blog. A tak už nejaký ten rok píšem články o miestach, ktoré navštívim, čo zažijeme, kde niečo nové objavím. Toto nie je nič nové, prevratné. 

Je to mne dobré známa a mnohokrát opisovaná Temešská skala.  Niekoľkokrát som už o nej počula, ale nebola som tam ešte nikdy.  Teda vôbec som nebola v tejto dedine.  Tak teda poďme sa tam pozrieť. 

Dedina Temeš sa nachádza v okrese Prievidza. V južnej časti Strážovských vrchov, pod Magurou. Je to dominanta vyčnievajúca nad dedinou. A hneď ako vojdete do dediny, ju vidíte na svojej ľavej strane. Dedina je to malá, nemáte kam zablúdiť.

Nachádza sa v obkolesení hôr, lesov v príjemnom prostredí. Neviem ako je to so spojom autobusu do tejto dediny, ja som prišla autom. A to je zrejme najistejší spôsob ako sa sem dostať. Keď odbočíte smer Temeš, pôjdete stále po úzkej, kľukatej asfaltovej ceste a prídete rovno pred mini kostol, krčmu, obchod. Auto môžete odstaviť pred starým kultúrnym domom. 

A keď hovorím, že mini kostol je to pravda je naozaj mini, teda ak to nie je len nejaká kaplnka nakoniec toto som sa nedozvedela. Obecný úrad, kultúrny dom sú naozaj staré budovy. Miestami mal človek pocit, že tu zastal čas. Viete, čo je najhoršie? Tu ani v krčme sme si po túre nemohli dať kofolu J pretože bola zavretá!!!!!! 

Ak chcete výlet, kde naozaj neminiete ani 1 cent, tak choďte na Temešskú skalu. Tu naozaj neminiete nič. Takže treba si všetko potrebné na jedlo doniesť so sebou. A ak ste moji pravidelní čitatelia, isto viete, že tieto výlety, túry a neviem čo ... ja moc nemusím. Ale napriek tomu som túto túru dala, zvládla a výlet to bol dobrý v konečnom dôsledku. 

Musím povedať, že príroda je tam krásna a hneď ako vyjdete o kúsok vyššie, už vidíte hneď krásne výhľady na okolie, krásy Slovenska, nádherný les. A keď máte ozaj krásne počasie, tak dovidíte do naozajstnej ďiaľky. Ja priznám v horách sa nevyznám. No vždy ma pohľad na to fascinuje.  Krásne vidieť veľké dominanty tohto kraja ako Vtáčnik, Homôlku, Rokoš či priehradu v Nitrianskom Rudne a samozrejme okolité spádové dedinky.

Temešská skala je prírodná rezervácia, krásny skalnatý útvar, pod ktorým je kúsok trávnatého výbežku centrálny bod, drevený dvojkríž a kniha pre odkazy. Samozrejme sme sa zapísali aj my a patrične sme to zhodnotili.  Cesta na vrchol bola mierne náročná. Pretože síce po výstupe z dediny, hneď vidieť výhladíky,  idete ďalej mierne do kopca a úzkou cestičkou vstúpite do lesa. V lese bol síce chlad a vlhko, no mnoho popadaných stromov a to priamo cez cestu. Takže to nebolo vôbec príjemné prekračovať, podliezať a doslova brodiť sa týmto lesom, keď ste tu boli prvýkrát ako ja nenechalo to práve ten najlepší dojem. 

Áno, príroda si poradí, ale zase nechať to až takto to veru neviem či je správne. Je to náročná cesta, ktorá môže znepríjemniť výstup. A k tomu sem-tam tak zarastený chodník, že burina a žihľava to je mimoriadne nepríjemné. Takže toto trošku znepríjemňovalo výstup.  Inak to bolo v pohode. 

Čím vyššie sme stúpali, tým bol vzduch omnoho príjemnejší, chladnejší. Toto bolo mimoriadne dobre. Cesta bola označená klasickým značením (smer po žltej). Pri samotnom vrchole bola cesta najzložitejšia pretože bola úzka, zarastená ulička pomedzi popadané stromy a žihľavu. Tu si musel dať človek pozor, aby neskončil zle. Pod samotným vrcholom sa začal meniť aj podklad pod nohami a postupne pribúdalo viac kameňa. V podstate vyjdete až na samotný vrchol z lesa a tam sa Vám už otvoria krásne výhľady na všetky strany Slovenska. 

Keď podídete nižšie (pár metrov) dostanete sa na trávnatú časť – mierna rovinka a tu si môžete spraviť dokonalý piknik, tak ako my.  Za tu cestu stále smerom hore, niekedy miestami strmším kopcom a v podstate stále v lese - ten výhľad stál za to. 

Cesta dole vám ubehne už rýchlo, pretože viete do čoho idete. A stále smerujete dole kopcom. Pri čom síce dostanú zabrať kolená, ale dá sa to zvládnuť. Opäť je to síce miestami prekážková dráha ale prežijete.  Bol to príjemný výlet. Určite stál za to. I keď úprimne tento výlet si len tak ľahko nezopakujem. Proste raz stačilo. Napriek tomu to odporúčam, no treba sa pripraviť naozaj na čokoľvek.